Podpora kultúry ako nekultúrna kampaň?

Autor: Igor Hraško | 8.11.2013 o 12:42 | Karma článku: 12,48 | Prečítané:  577x

Ďalšia sezóna folklórnych podujatí je úspešne za nami. Pre mňa sa tým pomaly končí obdobie roka, ktoré mám naozaj rád. Ľudia, ktorí ma poznajú vedia, že folklórom naozaj žijem. Žil som ním odjakživa, poslanecký mandát na tom nič nezmenil a budem ním žiť aj keď už poslancom dávno nebudem. Pracovné povinnosti v Bratislave síce spôsobili, že nájsť si čas na ľudovú kultúru je niekedy komplikovanejšie, ale ako sa vraví – keď to milujete, nie je čo riešiť. A keď som na folklórnom podujatí, či už ako spoluorganizátor, konferencier, účinkujúci alebo len ako divák, vždy cítim že som medzi svojimi. Tam skrátka patrím.

Kultúra pretŕčania

O to intenzívnejšie mi v poslednej dobe do očí udiera prax niektorých mojich parlamentných kolegov, poslancov z iných strán. Nikto z nás nemá rád pokrytectvo. Ale tým, že mi na podpore ľudovej kultúry naozaj záleží, možno vnímam niektoré javy o čosi citlivejšie. Od kedy som totiž vstúpil do aktívnej politiky, začal som si vo väčšej miere všímať účasť politikov na týchto podujatiach a ako sa tam títo ľudia prezentujú. Niektorí prichádzajú, pretože sú z konkrétneho regiónu, v ktorom sa akcia koná. Niektorí chodia pravidelne. Iných, zväčša kandidátov vo voľbách do VÚC, som na niektorých podujatiach videl tento rok prvý krát.


Nechápte ma zle. Väčšiu podporu pre tradičnú ľudovú kultúru či folklórne podujatia zo strany mojich kolegov poslancov, ale aj ostatných politikov by som len privítal. Ale viete čo má drvivá väčšina z týchto prominentných návštevníkov spoločné? Prídu, nechajú sa privítať, zo slušnosti posedia pár minút a vzápätí sa presúvajú do VIP zóny. Tu sa oddelení od ľudí najedia, napijú a odchádzajú preč. A takto vymetajú jedno podujatie za druhým, tváriac sa ako ich tradičná ľudová kultúra zaujíma a ako blízko v skutočnosti majú k obyčajným ľuďom. Jasná účelovosť tohto konania ma hnevá. Je skutočne len veľmi málo tých, ktorí folklórne podujatia aktívne podporujú a prejavujú sa spôsobom, ktorý by naozaj svedčil o ich úprimnom záujme.


A ako sa títo politici zachovajú tam, kde môžu skutočne prejaviť svoj postoj k ľudovej kultúre? Ako sa zachovajú na parlamentnej pôde, pri svojej práci? Tam kde môžu stlačením jedného tlačidla na hlasovacom zariadení rozhodnúť o podpore či nepodpore kultúry na Slovensku? Radšej sa podporí výstavba a rekonštrukcia futbalových štadiónov obrovskými peniazmi, ale na podporu kultúrnych podujatí alebo obnovy pamiatok sa peniaze opakovane hľadajú ťažko. Mnohí voliči a hlavne návštevníci festivalov by boli asi nemilo prekvapení keby vedeli ako im známe tváre skutočne pristupujú k podpore tradičnej ľudovej kultúry a jej súčasných prejavov.

Radšej z presvedčenia. Radšej pre radosť.

Ja svojím prístupom asi vytŕčam z radu, keďže sa ma už viackrát pýtali, kde som nechal oblek a kravatu. Vždy sa len smejem. Ja si folklórne festivaly chodím užívať. Stretávam sa tu s kamarátmi a priateľmi. S kolegami folkloristami. S radosťou. Bez politiky, aj keď sa reč mnohokrát strhne v túto stranu. Skrátka chodím na tieto miesta kvôli komunite a ľuďom, na ktorých mi záleží a ku ktorým budem mať vždy blízko.


Na záver k tomu chcem povedať len toľko, že určite ocením väčšiu podporu kolegov poslancov pre podujatia s tradičnou ľudovou kultúrou, ale momentálne mi neostáva iné, než sa pýtať či chodia naozaj podporovať podujatia alebo len svoje (znovu)zvolenie, či svoje stranícke tričká.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?