Darebáci, nie ochrancovia!

Autor: Igor Hraško | 12.1.2016 o 14:06 | (upravené 13.1.2016 o 12:44) Karma článku: 19,20 | Prečítané:  2111x

Opäť prichádza na pretras slovenská ropa a jej ťažba. Už je na svete petícia proti prieskumným aj ťažobným vrtom na východnom Slovensku. Prieskumné vrty by sa mali uskutočniť v dohľadnom čase a realizovať ich bude spoločnosť

Alpine Oli & Gas s.r.o., o ktorej som už písal skôr. Začína sa však aj stále viac otvorene protestovať!

V článku „Fico nás ženie do záhuby“ som rozobral riziká takejto ťažby pre Slovensko do budúcnosti. Bolo mi okrem iného vytýkané, že ak jazdím autom a spaľujem ropné produkty, že potom prečo to využívam, keď som proti ťažbe ropy. No ja by som rád jazdil elektromobilom, keby boli dostupnejšie. A to, že nie sú zatiaľ cenovo dostupnejšie určuje niekto, kto nemá záujem, aby sa predávali vo väčšom. Ale nie o tomto som dnes chcel.

Teraz sa pozrime na problém z inej strany. Prečo nie sú občania informovaní o všetkých aspektoch prieskumných vrtov? Prečo nevedia nič o technológii, ktorá má byť použitá? Prečo nie sú informovaní o možných vplyvoch na životné prostredie s možným dopadom na ich zdravie?

Odpoveď je jednoduchá. Lebo to niekto nechce! A pomáha tomu nedokonalosť nášho zákona, respektíve zlá transpozícia Európskej smernice.

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (kodifikované znenie) má dátum vydania 13.12.2011 u nás zverejnená v úradnom vestníku 28.1. 2012 už bola len sumárom predchádzajúcich mnohých transpozícií od roku 1988.

 

Náš zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie ako taký, prišiel do platnosti v roku 2006 a dve Ficove vlády mali možnosť opraviť zlý pojem pri posudzovaní vplyvov pri ťažobnom priemysle. Nikdy tak neurobili! Teraz jasne vidíme prečo.

Od tohto času bolo robených niekoľko novelizácií zákona 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ale akosi táto vláda nepokladala zmenu v posudzovaní vplyvu pri vrtoch za podstatnú. Robí totiž rozdiely v prieskumných a v ťažobných vrtoch. Aj človek bez vzdelania  v oblasti geológie dokáže posúdiť, že akýkoľvek vrt do väčšej hĺbky, obzvlášť, ak sa vŕta tam, kde by sa mohli nachádzať látky s negatívnym vplyvom na životné prostredie, je potenciálne rizikovým. Preto by mal podstúpiť tortúru schvaľovania a posudzovania rovnako tak prieskumný vrt, ako aj ťažobný.

Pozrime sa na podrobnosti, ako je v smernici pomenovaný konkrétny prípad posudzovania pri vrtoch. V smernici sa píše v prílohe II ods. 2. Ťažobný priemysel v bode d) o hĺbkových vrtoch.

V anglickej verzii pre porovnanie v tom istom sa píše o:  Deep drillings“, čo je správne preložené ako hĺbkové vrty.

A teraz sa pozrime na náš zákon 24/2006 Z.z., konkrétne na prílohu 8 - Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie, 1.Ťažobný priemysel – pol. číslo 16, kde sa už ale píše len o ŤAŽOBNÝCH vrtoch! Sú z tohto procesu teda vylúčené prieskumné vrty.

 

Ak by sa muselo robiť kompletné posudzovanie vplyvov na životné prostredie aj pri prieskumných vrtoch, musel by byť zverejnený kompletný projekt s kompletnou dokumentáciu o použitých technológiách, skladovaní, odvádzaní vedľajších produktov, skladovaní, či spracovaní produktov, alebo ich dopravu. Občania by sa skrátka dozvedeli o všetkých možných rizikách takýchto prieskumných vrtov a ministerstvo životného prostredia by muselo k tejto veci podať relevantné stanovisko.

Som si istý, že by sa prišlo na to, že riziko ohrozenia životného prostredia pri prieskumných vrtoch hľadajúcich ropu je také vysoké, že by sa nepovolili.

Takže moje otázky na ministerstvo životného prostredia, ale aj ministerstvo hospodárstva znejú:

Prečo je projekt prieskumných vrtov utajovaný?

Prečo sa občania nemôžu dozvedieť o rizikách možných negatívnych dopadov prieskumných vrtov?

Skutočne je na 100% vylúčené riziko kontaminácie podzemných vôd, z ktorých čerpajú pitnú vodu obyvatelia blízkych obcí bez vodovodu?

Kto ponesie zodpovednosť za vzniknuté ekologické škody, ktoré by sa vyskytli v priebehu prieskumných vrtov, keďže zahraničná spoločnosť sa môže rýchlo zbaliť a už ju nik nenájde?

Kto nesie osobnú zodpovednosť za schválenie prieskumných vrtov, aj napriek tomu, že zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie to striktne neurčuje?

Takže ako nás Ficova vláda chráni? Tu nejde o vojnu, ale o základné potreby občanov Slovenskej republiky a o ochranu našej prírody! Minister životného prostredia už v kresle dávno nemal čo robiť a Fico už mal dávno vyvodiť zodpovednosť!

Aká bude odpoveď? „Všetko je v súlade so zákonom“.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?