reklama

Kauza D4 a R7 a zábudlivý Počiatek

O obchvate Bratislavy D4 a príjazdovej rýchlostnej ceste R7 z juhu Slovenska sa toho už popísalo dosť. O tom, že štúdia vychádzala z vymyslených vstupných údajov, že do prepočtov sa dostali staré kalkulácie, len aby

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

výstavba vychádzala výhodnejšie cez PPP, akoby ju mal stavať štát, sa nám ministerstvo snažilo vtlačiť do hláv mnohými tlačovkami, či konferenciami.

Prebehlo už aj verejné obstarávanie a pôvodná cena sa zrazu dokázala znížiť. Z predpokladaných 4,5 mld. € na 1.7 mld. €. Záhadne, až na takmer tretinu pôvodných predpokladaných nákladov. Veď Ficova vláda bojuje proti nízkym cenám vo výstavbe ciest! Kde môže byť problém?

Úpravou pôvodných podmienok došlo k celkovému zlacneniu výstavby o nejakých 20%, čo potvrdil aj Doc. Polčák z Výskumného ústavy dopravy v Žiline (VÚD). Ale to aj tak nevychádza na zníženie až takmer na tretinu, ako ponúklo víťazné španielske konzorcium, ktoré však vyhralo napriek tomu, že nemá vo svojom konzorciu ani stavebnú firmu. Prečo by niekto ponúkol tak nízku cenu, keď vie, že by sa mu to nemuselo oplatiť? Zrejme dôjde ešte k zaujímavým pohybom. Firma, ponúkajúca najnižšiu cenu nakoniec nemusí ani stavať. Ako to už u nás chodí, môžeme sa dožiť prekvapivých zmien. A cesty bude stavať niekto iný. Či už španieli odstúpia, alebo sa to jednoducho celé predá. Ale aj tak zostáva záhadou nízka cena. Môže to byť aj zlacnenie úverov na trhu. Môže to byť opäť, ako pri kompe, ukryté v budúcej zmluve. A tie záludné slovíčka, ktoré umožňuje „vyryžovať“ aj viac, ako dohodnutá suma, môžu byť napríklad KOMPENZÁCIE, či REFINANCOVANIE!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ministerstvo dopravy a regionálneho rozvoja potichučky zverejnilo na stránke www.obchvatbratislavy.sk v časti Dokumenty návrh koncesnej zmluvy. Kto by ju tam hľadal, ak sa okolo nej neurobí humbuk, ako pri iných „transparentných“ akciách tejto vlády? Poďme sa teda pozrieť na zmluvu.

Venujme sa najskôr kompenzáciám.

Za akých podmienok má koncesionár (zhotoviteľ) nárok na kompenzácie? A čo je najdôležitejšie, v akej výške? Štát sa zaviazal pevne niečo dodržať, a keď to nesplní, už sa spúšťa lavína. Dva najvypuklejšie prípady: Štát sa zaväzuje v zmluve, v prvom kole, že získa všetky pozemky (alebo práva k nim) do 31. júla 2016

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Koncesná zmluva R1 sken čl. 8.4
Koncesná zmluva R1 sken čl. 8.4 (zdroj: Igor Hraško)

a v druhom kole sa zaviazal, že získa stavebné povolenia (ku ktorým je vlastníctvo či právo k pozemku nevyhnutná súčasť) do 30. septembra 2016, čo sú len tri mesiace od získania pozemkov.

Koncesná zmluva D4 a R7 sken čl. 14.6
Koncesná zmluva D4 a R7 sken čl. 14.6 (zdroj: Igor Hraško)

Z uvedeného vyplýva, že ak verejný obstarávateľ nezíska pozemky, automaticky má koncesionár nárok na kompenzáciu. O tri mesiace môžu rovno žiadať kompenzáciu, že nemajú stavebné povolenie. Teda dve kompenzácie vychádzajúce z toho istého – získanie pozemkov. Teda dva krát môže koncesionár pýtať za to isté. Prečo by nechceli napríklad získať pozemky? Veľmi jednoduché, stačí, aby na niektorých pozemkoch bežali súdne spory, alebo dedičské konania, poprípade stačí, ak niekto dá predbežné opatrenie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je tu však aj iná možnosť,

Koncesná zmluva D4 a R7 sken čl. 14.7
Koncesná zmluva D4 a R7 sken čl. 14.7 (zdroj: Igor Hraško)

a síce, že koncesionár môže na seba prevziať záväzky za získanie stavebných povolení zo všetkými následkami. Pýtate sa prečo by to robil? Musel by to byť hlupák, keď môže získať peniaze za to, že štát niečo nesplní. Štát mu síce sľubuje, že mu poskytne súčinnosť na úradoch, ale nezbavuje ho povinnosti, že nemá nárok na kompenzácie. Takto by nemal nárok na nič! Tu vyvstáva otázka, ak by na to pristal: Za aké peniaze? To je tak, že ty povieš, že prevezmeš záväzok, ja ti vo všetkom pomôžem, ale nemáš už nárok na žiadne kompenzácie, lebo ja sa týmto článkom zbavujem povinností a ty si teraz zodpovedný. OK, ja poviem, daj mi mesiac, ja si to všetko narátam a bude ťa to stáť napr. 90 – 100 miliónov za to, že zoberiem to riziko na seba a budem mať zarátané aj to, že napríklad niečo nestihnem, čiže zarátam si tam aj penále, aj navýšené ceny, za ktoré mi ľudia budú ochotní dodatočne odpredať povedzme pozemky, teda zarátam si tam všetky riziká a bude ťa to stáť toľko. Chceš? A štát povie, no tak chcem. A budú sa naťahovať o to, kto dá vyššiu sumu. Teda štát si povie, mňa by stáli kompenzácie toľko a toľko a keď to koncesionár prevezme, bude to stáť toľko. Či už to bude výhodné, alebo to výhodné nebude. Prídu ďalšie právne analýzy, ktoré budú opäť stáť desiatky tisíc Eur. Môže to byť cirkus, ktorý nepovedie k ničomu! Možno podľa známeho princípu– po nás potopa!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dotknem sa pri kompenzáciách aj otázky životného prostredia, nakoľko aj ministerstvo životného prostredia jasne ukazuje, že mu na zdravej krajine vôbec nezáleží, akurát tak na kšeftoch. Ďalšia zaujímavá kompenzácia je v prípade, že sa pri výstavbe nájdu v pôde kontaminanty. Je to totiž veľmi pravdepodobné pri výstavbe v okolí Slovnaftu.

Koncesná zmluva D4 a R7 sken čl. 16.3
Koncesná zmluva D4 a R7 sken čl. 16.3 (zdroj: Igor Hraško)

V článku 16 je určené, že ak sa na ne príde a zistí sa, že patria Slovnaftu, tak ten ich bude musieť aj odstrániť. Keď sa to nepreukáže, tak ich odstránenie opäť dodatočne zaplatí koncesionárovi štát (čl. 16.3.4). A opäť vyvstávajú otázky finančného charakteru: Kto bude dokazovať kontaminanta? Akým spôsobom sa bude určovať dekontaminácia pozemkov a v akom rozsahu sa bude robiť?

V neposlednom rade netreba zabudnúť na kompenzácie v prípade odstúpenia od zmluvy. Takáto výstavba cez PPP má byť výhodnejšia pre štát?

Vyčerpali sme možnosti kompenzácií a teraz sa poďme pozrieť na ďalší aspekt, vplývajúci na celkovú cenu, ktorú zaplatia občania Slovenska za túto stavbu. Začiatkom roka 2014 sa minister Počiatek vychvaľoval, ako cez refinancovanie na R1 štát ušetril 145 miliónov eur. Človek by očakával, že aj pre tento prípad sa do zmluvy zakomponuje podobná klauzula, ako v prípade PPP Pribina (teda rýchlostnej cesty R1).

Koncesná zmluva R1 sken čl. 8.4
Koncesná zmluva R1 sken čl. 8.4 (zdroj: Igor Hraško)
Koncesná zmluva R1 sken čl. 8.5
Koncesná zmluva R1 sken čl. 8.5 (zdroj: Igor Hraško)
Koncesná zmluva R1 sken čl. 8.6
Koncesná zmluva R1 sken čl. 8.6 (zdroj: Igor Hraško)

Ak sa človek opäť pozrie na koncesnú zmluvu, zistí, že síce refinancovanie povolené je,

Koncesná zmluva D4 a R7 sken čl. 8.4
Koncesná zmluva D4 a R7 sken čl. 8.4 (zdroj: Igor Hraško)
Koncesná zmluva D4 a R7 sken čl. 8.5
Koncesná zmluva D4 a R7 sken čl. 8.5 (zdroj: Igor Hraško)

ale oproti koncesnej zmluve na R1 odtiaľ vypadlo rozdelenie ziskov z refinancovania (teda podstatná časť článku 8.5 a celý článok 8.6). Teda presne to, čím sa Počiatek tak vychvaľoval pred dvoma rokmi aj na hodine otázok (5.2.2014).

Prečo to v tejto zmluve zahrnuté nie je? Týmto sa síce umožní koncesionárovi refinancovať, čím sa mu znížia náklady a zvýši zisk, ale štát z toho bude mať akurát tak figu borovú!

Za čo sme zaplatili poradcovi, keď pripraví takúto, pre štát nevýhodnú zmluvu? Kto v týchto prípadoch bude osobne zodpovedný? Kedy bude konečne vyvodená osobná a hmotná zodpovednosť?

Potom sa vraciame k otázkam, ktoré nikdy neboli zodpovedané. Zmysel toho celého riešenia: či je to vôbec potrebné, či to nie je potrebné, prečo sa všetko pozužovalo (celá diaľnica aj rýchlostná cesta sú o meter užšie), technicky sa poupravovalo, zmenšil počet jazdných pruhov (na 25km úseku zo 6 na 4), pozužovali sa križovatky, znížili sa rýchlosti, kvôli dĺžke nájazdových pruhov, len aby sa dosiahla nízka cena. Tak teda nízka suma má byť meradlom, že to chceme? Nie, my chceme to, čo bolo pôvodne, ale za nízku cenu. Nie niečo menšie za nízku sumu!

Celé riešenie už takto nastaveného obchvatu stráca potom relevanciu, nakoľko by sa musela opäť preukázať opodstatnenosť výstavby cez PPP. Opäť by sa musela preukázať opodstatnenosť celého obchvatu aj vzhľadom k neexistencii tunela popod Karpaty. Nespochybňujem výstavbu rýchlostnej cesty R7, ktorá má dokonca evidentne pozitívny dopad na dopravu v Bratislave, najmä v okolí prístavného mosta, ale niekto to chce mať silou mocou v jednom balíku.

Prečo sa to neurobí štandardným spôsobom, ako sa robia iné cesty: najskôr sa urobí majetkovo-právne vysporiadanie, získa sa korektné stavebné povolenie a potom sa ide stavať. A takto by to kľudne postavil efektívne aj štát. Z toho vyplýva, že niekto silou-mocou potrebuje ten kšeft urobiť a čím skôr. Nie začať stavať, ale len ZAZMLUVNIŤ a pozor, aj FINANČNE UZATVORIŤ! Podpísanú zmluvu by totiž nastupujúca vláda mohla zrušiť, tak ako sa zrušila výstavba na D1 na severe Slovenska pri prvom a treťom balíku.

Toto je ďalšia kauza ku vyše 140-tim kauzám Ficovej vlády v tomto volebnom období. Tu sa však ani nedá napočítať, o koľko štát môže prísť, lebo všetko si bude určovať koncesionár a kto vie, koho si zazmluvní.

Tu je video z tlačového brífingu:

Aby som sa nedostal do problémov, že zavádzam, hovoril som o "návrhu koncesnej zmluvy" na základe vyhlásení ministra (viď nižšie). Po mojom tlačovom brífingu sa hneď nechalo počuť ministerstvo a vyrukovalo s výrokom: „Ak by pán Hraško rozumel procesom verejného obstarávania, určite by vedel, že návrh koncesnej zmluvy, ktorá bola súčasťou verejného obstarávania, je konečný“.

Ale to by si musel sám minister pamätať svoje vlastné slová zo 7. decembra 2015: citujem z článku portálu webnoviny.sk : „Cenové ponuky štyroch uchádzačov, ktorí všetci splnili technické podmienky tendra, zverejnili na ministerstve dopravy. Cenové ponuky sa otvárali v pondelok predpoludním. "Teraz nastúpi fáza hĺbkovej detailnej kontroly celej tejto ponuky. Treba sa opäť zaoberať technickým riešením aj finančným modelom a v závere je nutné vygenerovať finálnu štúdiu a porovnanie výhodnosti formy obstarávania cez PPP alebo cez klasické obstarávanie," povedal Počiatek. Ministerstvo neskôr plánuje zverejniť všetky údaje, aby sa nimi mohla zaoberať aj odborná verejnosť, a následne sa uskutoční aj odborný seminár. O ďalšom osude PPP projektu rozhodne vláda.“

Takže otázky na záver: Kde je porovnanie výhodnosti formy obstarávania? Kde boli zverejnené všetky údaje, aby sa nimi mohla zaoberať aj odborná verejnosť? Kde sa uskutočnil odborný seminár? Kde sú pripomienky odbornej verejnosti? Takže ak Počiatek tvrdí, že toto je „konečná“ verzia koncesnej zmluvy, tak je pravdepodobné, že obchvat Bratislavy nás môže vyjsť ešte pekne draho!

Od začiatku poukazujeme na fakt, že Ficova vláda si robí kšefty a nerobí pre ľudí, ako to deklaruje na svojich bilboardoch. Kedy to už ľudia pochopia? Možno 5. marca a poriadne im to spočítajú a bez kompenzácií!

Igor Hraško

Igor Hraško

Bloger 
  • Počet článkov:  78
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Folklorista, učiteľ a bývalý poslanec NR SR za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu