Bežíme 27 rokov v ústrety modrej budúcnosti po červenom socialistickom koberci ČASŤ 4.

Autor: Igor Hraško | 3.3.2016 o 9:22 | (upravené 3.3.2016 o 16:17) Karma článku: 5,72 | Prečítané:  576x

V každom dobrom dokumentárnom filme sa aspoň na okamih objaví policajt, dôvod je ten, že má veľkú výpovednú hodnotu.

Ak je čistý, slušný a neúplatný, je taká aj spoločnosť. Ak je špinavý, drzý a skorumpovaný, je taká aj spoločnosť. 

Je to prvá línia kontaktu občana s justičným systémom a štátom alebo spoločnosťou a podľa svojich skúseností občan potom vníma a hodnotí štát. V predchádzajúcich častiach sme si popísali, ako to fungovalo a ako to funguje teraz. Pre zopakovanie a uvedenie súvislostí. Za bývalého režimu ZNB resp. VB vykonávala  koncepciu Džeržinského alebo represívny policajný systém. Zostalo to doteraz a PZ pokračuje v tejto koncepcii. Nazýva sa to aj činnosť polície reagujúcej na podnety. Občan oznámi, polícia príde a začne objasňovať. Hodnotenie polície u nás  je do veľkej miery založené práve na objasnenosti trestných činov. Pozrime sa bližšie na toto kritérium práce polície.

V roku 1. v meste "M" sa stalo 10 vrážd polícia objasnila 1 - objasnenosť je 10% 

V roku 2. v meste "M" bolo 100 vrážd objasnených je 20 - objasnenosť stúpla na 20%

V roku 3. v meste "M" bolo 1000 vrážd objasnených je 300 - objasnenosť stúpla už na 30% 

Podľa tejto štatistiky dosahuje polícia stále lepšie výsledky v objasňovaní ťažkej kriminality, ale chceli by ste v takom meste bývať?

Funkčnosť alebo nefunkčnosť justičného systému môže mať rôzne kritéria. Jedným z medzinárodne uznávaných je výskyt  prípadov vigelantti (čítaj vidželanti). Sú to prípady, kedy ľudia berú spravodlivosť do vlastných rúk a robia to preto, že justičný systém nefunguje. Neznamená to, že štát nemá políciu, prokuratúru alebo súdy, alebo že ľudia v tých zložkách nerobia nič. Je to stav spoločnosti, kedy je aj zákon dodržaný, ale nedá sa dovolať spravodlivosti. Firma dlhuje peniaze, vyhlási zákonný bankrot, ale vám svoj dlh nezaplatila. Díler drog bol odsúdený, ale vaše dieťa má zničený život.

27 rokov sa menia zákony, sú posilňované právomoci polície, dostali nové autá, zbrane, ale pri výskume dôvery verejnosti je táto stále nízka, takže v čom je chyba?  Zákon polícii určuje len mantinely, odkiaľ pokiaľ sa môže pohybovať. Zákon nehovorí nič o tom, AKO SA V ZÁKONOM VYMEDZENOM priestore má polícia pohybovať. Môžete variť jedlo a zmyslom toho je zasýtiť hladného, ale môžete variť v štýle čínskej kuchyne , francúzskej, slovenskej a vždy je to trochu iné. Tak aj policajná práca má rôzne štýly, policajt v Izraeli nosí prilbu, nepriestrelnú vestu, kým bobík v Británii nenosí zbraň vôbec a obaja sú policajti. Spoločnosť formuje políciu a jej štýl práce, ale aj polícia formuje spoločnosť a dáva ju na rôznu úroveň demokracie.

Všeobecným poslaním polície v demokratickej spoločnosti je identifikovať problémy spoločnosti a na to nepotrebujete právomocí určené zákonom, pretože kompetencie sú vo vedomostiach, nie v ustanovení zákona, ani vo funkcii v rámci verejnej správy. To je to, čo na Slovensku chýba. Polície majú vykonávať odbornú bezpečnostnú politiku nezávisle od  politickej moci, nie politikárčenie a lojálnosť k politickým stranám. Ak to nerobia, tak ako to chýba na Slovensku, tak dôsledok prichádza - nedôvera zo strany verejnosti a bez verejnosti nie je možné kriminalitu riešiť.

Účinnosť represívneho výkonu polície ja maximálne na úrovni 20%  riešenia kriminality. Účinnosť justičného systému na Slovensku vyhodnotila katedra kriminológie Akadémie PZ SR v roku 1995 v materiáli s názvom Prognostický scenár strednodobého vývoja kriminality na Slovensku. Je tam uvedené, že zatiaľ PZ vykazuje objasnenosť trestných činov na úrovni cca 40% , právoplatne je odsúdená len polovica, teda skutočná objasnenosť je cca 20% trestných činov. Domáci odborníci odhadli latentnú trestnú činnosť na úrovni 10 - 50 násobku evidovanej trestnej činnosti a na základe toho došli k záveru, že trestná sadzba zrejme postihne len 1-4 % páchateľov trestných činov. Za tohto stavu justičného systému prebiehala privatizácia národného majetku v miliardách korún. 

Napriek všetkému úsiliu sa v štatistikách objavuje a justičný systém sa zaoberá len malým zlomkom skutočnej kriminality. V tomto kontexte je treba chápať kriminalitu ako obrovské ekonomické škody, škody na zdraví, náklady na liečenie, straty na životoch, ale v neposlednom rade tiež aj ako sklamanie občanov z toho, že demokracia je právny štát a že tu chcú žiť. Za toho stavu máme preplnené väznice a náklady na jedného väzňa cca 1200 eur mesačne, starobný dôchodok cca 300 eur mesačne, veľa policajtov (cca 3- krát viac ako Fínsko), prokurátorov , sudcov a živíme to z vysokých daní, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie.

Existuje aj iný štýl policajnej práce a je známy ako Community Based Policing, čo je vo voľnom preklade Verejnosťou podporovaný výkonný policajný systém. Je založený na vyváženom pomere reaktívnych a proaktívnych policajných činností s dôrazom na predchádzanie zločinu, teda na kriminálnu prevenciu a ten je účinný až do 80 % riešenia kriminality. Prevencia kriminality je totiž jediný spôsob, ako znížiť nielen to malé množstvo evidovanej kriminality, ale najmä to obrovské množstvo latentnej kriminality. Znamená to menšie spoločenské škody, menej policajtov, prokurátorov, sudcov, väzňov a teda nižšie dane a výkonnejšiu ekonomiku. Keď sa však pozriete do správy Generálnej prokuratúry za rok 2010, tak je tam konštatované, že na Slovensku systém prevencie kriminality vykonávajú len niektoré samosprávy a v nich niektoré mestské polície. Community Based Policing sa chodia učiť európske polície do Kanady, do krajiny, ktorá má tak ako Slovensko, duálny systém verejnej správy, má funkčný systém polícií, má mestské polície aj regionálne polície a má niekoľkokrát vyšší HDP na obyvateľa ako Slovensko a je viac tých čo zo Slovenska odišli do KANADY ako tých, čo z Kanady odišli k nám. Dôvera v kanadskú políciu je na úrovni o akej my môžeme snívať a platí tam aj zásada, že polícia je spoločnosť a spoločnosť je polícia. 

Opäť len zopakujem. Teplá voda, koleso a aj funkčné policajné systémy sú objavené. Už ich netreba vymýšľať, stačí ich začať používať.   

Poďme ďalej v hodnotení. Pri hodnotení nákladov na polície uniká politickým stranám zaujímavý fakt, pri ich úsilí znížiť dane a znížiť náklady na verejnú správu. Zníženie daní je totiž podmienené znížením nákladov a to aj na justičný systém a takéto hodnotenie už 27 rokov chýba. Napríklad štátny poriadkový policajt odchádza do výsluhového dôchodku v fyzickom veku cca 40 rokov, teda po odslúžených cca 20 rokoch. Pri odchode dostáva odchodné 10 mesačných platov, alebo 10 násobok posledného platu. Na jeho miesto prichádza nový príslušník PZ, a mnohí z už výsluhových dôchodcov odchádzajú do mestských polícií, kde sú naďalej platení z našich daní. Mestský poriadkový policajt vykonáva prácu do 62 rokov veku a teda odpracuje v teréne cca 40 rokov a  nedostáva žiadne odchodné. Teda kým systém mestských polícií vyprodukuje jedného starobného dôchodcu, za ten istý čas náklady daňového poplatníka na jedného príslušníka poriadkovej alebo dopravnej polície sú cca dvojnásobné.

Položme si otázku na záver. Postavil sa niekto doteraz takýmto spôsobom k hodnoteniu nášho policajného systému, alebo to nerobil zámerne, lebo to takto niekomu vyhovuje?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?