(NE) podpora poľnohospodárov za predchádzajúcej Ficovej vlády

Autor: Igor Hraško | 22.3.2016 o 19:55 | Karma článku: 8,04 | Prečítané:  656x

Tento blog bol pôvodne nachystaný k zverejneniu ešte pred voľbami. Aby bolo vidno, ako smeráci pomáhajú tam, kde to deklarujú ústne.

A jasné by bolo aj to, že klamstvo je ich pracovnou metódou u každého ministra či štátneho tajomníka. Teraz, po voľbách by to mohlo byť jedno, lebo Jahnátek už pravdepodobne nebude ministrom pôdohospodárstva, ale problémy zostávajú a bude ich treba riešiť. V každom prípade tu zosumarizujem problémy tak, ako ich mám od tých najfundovanejších, teda priamo od tých, čo sa snažia v tomto marazme hospodáriť – družstevníci, roľníci, farmári.

8. februára 2016 prezentoval minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek odpočet pôdohospodárstva za druhej Ficovej vlády. Hneď po skončení živého vysielania v smerákom spriaznenej televízii mi prišla rozhorčená SMS o tom, ako Jahnátek klame a zavádza.

Bolo to od riaditeľa jedného družstva, s ktorým som si dohodol okamžite osobné stretnutie, aby mi všetko podrobne vysvetlil.

Je možné, že minister svojim prístupom dotuje banky na úkor poľnohospodárov?

Táto otázka ma zarazila asi najviac, hneď po tej, koľko dotácií a ako dáva ministerstvo poľnohospodárom. Ale poďme po poriadku. Minister povedal, že dnes máme dotácie pre poľnohospodárov – pestovateľov na plochu, čo je aj pravda a povedal aj to, že mnohí na pôde nepracujú, len ju mulčujú a za to berú peniaze. Aj to je pravda. Tak povedal, že týmto všetkým zoberieme časť (zníženie dotácie z 240,-€/Ha na 130,-€/Ha) a presunieme to na dotovanie inej produkcie, lebo potrebujeme jatočné bravčové, hovädzie, ktoré nám chýba, ovocie a zeleninu, potrebujeme ovce a kozy a potrebujeme, aby nám mliekari nepredávali kravičky do zahraničia, lebo nám bude chýbať mlieko. Takže minister zobral z jednej kopy a presunul to na kopu druhú a povedal, že „Veď som vám pridal“.

Najlepšie je v tomto ohľade uviesť veci priamo na príklade. Pozrime sa teda najskôr na výrobu mlieka. Máme konkrétne družstvo (anonymné, už majú beztak dosť problémov) má povedzme 200 dojníc a tie mu produkujú mlieko, ktoré predáva odberateľovi. V nasledujúcich tabuľkách je porovnanie výkupu mlieka za roky 2014 a 2015.

 

Pri poklese ceny výkupu mlieka z 0,339€/l v roku 2014 na 0,277€/l v roku 2015 to pri vyrovnanej produkcii urobí výpadok na tržbách viac ako 80.000,- €. Z toho vyplýva, že ak by chcel mať niekto len produkciu mlieka, tak bez podpory ho to zničí. Výkupné ceny mlieka už v roku 2014 boli pod výrobné náklady (na západe sa nevykupuje pod 0,40€/l). V takom prípade je dobré mať ako doplnok napríklad rastlinnú výrobu. A tu je už Jahnátkov problém, lebo z rastlinnej výroby minister uberie a presunie na mlieko. Dobrý paradox?

A teraz ku tým dotáciám.

Minister uviedol, že na podporu výroby mlieka môže poľnohospodár získať dotácie až vo výške 509,-€/dojnicu. Je to samozrejme rozdelené na viac platieb a jednou z nich je aj takzvaný chov v dobrých životných podmienkach. Túto podmienku však spĺňajú len niektoré „vybrané“ FIRMY. Takže v mojom konkrétnom prípade dostalo družstvo dotáciu 133,54€. Jednu cez Plemenárske služby a jednu cez PPA, pozrite si na obrázkoch.

 

Rozdiel oproti deklarovaným 509,-€ je cca 375,-€. Ak ale toto družstvo nedostane ten zvyšok, čo pri 200 kusoch dojníc robí cca 75.000,-€, o akej podpore to vlastne minister hovoril a pre koho? Kam idú tie peniaze, ktoré sa družstvám nedostanú, lebo nesplnia kritériá chovu v „dobrých životných podmienkach“, keďže už boli na tento účel vyčlenené? Toto isté platí aj na podporu pestovania ovocia a zeleniny. Podmienky sú nastavené tak, aby sa niektorým ušlo a iným nie. Spomínané družstvo pestuje ovocie, ale dotácie na to ešte nikdy nevidelo. Komu teda opäť idú podpory na ovocie? A kde ostáva ten nevyčerpaný zvyšok, s ktorým sa určite muselo rátať, nakoľko sú známe výmery pesrtovania? Ale máme tu aj firmy (nemusia byť družstvami), ktoré sa venujú živočíšnej výrobe, či produkcii mlieka a za ktorými stojí „veľký“ kapitál (Babiš, Penta) a tieto si dotácie v plnej výške určite radi zoberú. Opäť mi to pripomína tendenčné nastavenie podmienok pre „vyvolených“, aby sme mohli deklarovať, ako veľmi podporujeme našich družstevníkov, ale v skutočnosti podporujeme len tých najväčších. Toto celé môže viesť k likvidácii malých družstiev a následným skúpením opäť tými veľkými. Takto to vidí smerácky minister Janátek. Kto by to však takto chcel?

Jedna „pikoška“ na doplnenie toho, čo hovoril Jahnátek o potrebe hovädzieho mäsa. Áno, je potreba aj takéhoto mäsa, ale ako mi bolo povedané, tak výkupná cena hovädziny je tak nízka, že sa to družstvu neoplatí. Tak ako podporuje Jahnátek výrobu hovädzieho mäsa, keď sa to vlastne neoplatí?

A to nie je všetko. Aby teda malé družstvo mohlo prežiť, má vo svojom programe aj rastlinnú výrobu. A tu sa mi rozum zastavil druhý krát. Poľnohospodárska platobná agentúra vydáva takzvané oznámenia a konkrétne aj: Oznámenie pre žiadateľov o poskytnutie priamych podpôr na rok 2015. Tu si pozrite podmienky, za akých sa môžu vyplácať podporné peniaze.

 

Poľnohospodár podá žiadosť a pol roka nemusí mať ani páru, či niečo dostane, či nedostane, či tam nemá chyby. Medzi zimným mesiacom decembrom a júnom napodiv prebehne jar. Obdobie výsevu a sadby. Na siatie však treba mať osivo a to treba zaplatiť. Keďže poľnohospodár ešte nedostal dotácie, lebo PPA má čas, tak si musí zobrať preklenovací úver z banky na nákup osiva. Povedzme, že potrebuje 350.000,-. Tieto si požičia v banke za povedzme malý úrok 5%. Z takejto čiastky, čím sa dlhšie spláca, tak môže poľnohospodár prísť aj o 17.500,-€ čo je v podstate suma porovnateľná s dotáciou cez Plemenárske služby na stratové dojnice a výrobu mlieka. Takýmto nastavením minister dotuje banky na úkor poľnohospodárov. Samozrejme, opäť tých malých, lebo tí veľkí, ktorí majú za sebou veľký kapitál, si môžu osivo zaplatiť na začiatku aj s výraznými zľavami a nemusia sa spoliehať na dotácie a kedy im prídu. Opäť krok, ktorý môže viesť k pomalej likvidácii menších družstiev. Poskupujú nám to tu buď naši agrobaróni, alebo zahraniční, ktorí majú financií dostatok a náš občan sa už k pôde nemusí dostať.

Pre porovnanie sa poďme pozrieť do susedného Rakúska, nakoľko máme odtiaľ tiež informácie o fungovaní – starosta Wolfsthalu Gerhard Schödinger je aj poľnohospodár a porozprával nám, ako to funguje u nich.

Tam napríklad pestovatelia dostávajú dotácie aj na takzvané „zelené hnojenie“ – zasejete horčicu a po dvoch-troch mesiacoch ju celú zaoriete. Za tieto dva či tri mesiace dostane rakúsky poľnohospodár podporu 200,-€/Ha a potom ešte normálnu dotáciu za celý rok. Náš minister dá pestovateľom po novom len 130,-€/Ha a to na celý rok. V čom je rozdiel? A keď sa vrátim ku podporám v Rakúsku na výrobu mlieka a mliečnych výrobkov, tak aj napriek tomu, že vykupujú mlieko nad 0,40€, dokážu mliečne výrobky vyrobiť tak, že ich aj s dovozom na Slovensko dokážu predať lacnejšie ako naše, čo svedčí o ďalších podporách ich prvovýrobcov. Poďme teraz ku projektom a porovnaniu ich vybavovania. V Rakúsku to funguje tak, že úradník v komore, ktorý spravuje územie s okruhom 50km a pozná všetkých poľnohospodárov vo svojom teritóriu, príde za poľnohospodárom a povie mu, že teraz je možnosť zakúpenia (získania) nových traktorov cez dotačný projekt. Dotyčný povie, že by sa mu hodil jeden nový a z ponúknutých si vyberie. Úradník mu vypracuje celý projekt, ktorý poľnohospodár len podpíše a vec je vybavená. Všetky náležitosti rieši úradník a poľnohospodára to nič nestojí! Ten sa môže plnohodnotne venovať výrobe a nie riešiť byrokraciu.

Poďme ku nám. Ak poľnohospodár príde u nás na PPA, tak mu úradník nemôže pomôcť, lebo je len kontrolným orgánom a nemá pomáhať. Takže ak, tak je to opäť len o klientelizme a korupcii. A projekty prejdú opäť len tým vyvoleným. Toto je podpora na Slovensku podľa ministra.

Jahnátek vo svojom prejave povedal aj toto: „..podpory sme rozdiferencovali tak, že každý si vie nastaviť svoj podnikateľský plán. Viem, ako je veľmi dôležité pre podnikateľa, aby si vedel zadefinovať, aký bude mať minimálny príjem. Lebo on nevie urobiť rozvoj, keď sa mu každý rok menia podmienky na podnikanie. Toto je cesta, vytvoriť motivačné prostredie pre podnikateľa a podnikatelia sa už musia sami zorientovať“. Prvé, čo ma zarazilo, že nehovorí o poľnohospodároch, ale o podnikateľoch. Teda o niekom, kto zrejme ani nemá vzťah ku pôde, ku plodinám a ku zvieratám, ale len k peniazom cez ne. Druhá vec, čo je fakt, ktorý mi povedal riaditeľ družstva. Nové programové obdobie na čerpanie eurofondov 2014-2020 malo mať už dávno jasne nastavený systém čerpania dotácií z eurofondov. Máme rok 2016 a nič nastavené poriadne v tejto oblasti nie je. Ako sa majú potom poľnohospodári (nie podnikatelia) zariadiť a ako plánovať? A potom sa čudujeme, že nemáme dočerpané prostriedky z eurofondov. A aká je u nás skúsenosť s eurofondmi z minulosti? Aby bola aká-taká šanca na úspech a projekt prešiel, musí sa dať vypracovať agentúre, ktorá pýta 17% nad cenu projektu a takto vie zagarantovať, že projekt prejde. Údajne sa na celom projekte priživí každá úroveň schvaľovacieho procesu. 17% ide teda na pokrytie korupcie! A subjekt pritom musí dodržiavať tvrdé podmienky vyplývajúce zo schváleného projektu a musí strpieť všetky kontroly 5 rokov. Normálny človek si povie, že do toho radšej nejde a radšej zájde do banky. Minister sa teraz môže brániť, že tých projektov bolo dosť, aj úspešných, ale opäť otázka: Pre koho? Pre vyvolených?

Toto sú konkrétne dôkazy o klamstvách a zavádzaniach ministra pôdohospodárstva. Ešte je otázne, či to robí cielene a zámerne, alebo len z nevedomosti, lebo ho niekto nakŕmil „vyhovujúcimi informáciami“ z prostredia ministerstva a realita je pritom niekde inde.

A teraz prejdime od väčších k menším. Tu sa totiž deklaruje, že pomoc dostávajú aj tí najmenší – samostatne hospodáriaci roľníci (SHR). A že sa dokonca vytvorili podmienky pre „mladých farmárov“. Na svojej poslednej pracovnej ceste naprieč celým Slovenskom som sa postretával aj s s týmito malými poľnohospodármi. To, čo mi povedali si môžete pozrieť na videách nižšie. Niektorí sa nebáli otvorene hovoriť o problémoch a na ministerstve o nich vedia. Nie o tých problémoch, ale o tých nespokojných poľnohospodároch. Niekoľkí sa však báli a tak pri nahrávke budete počuť len ich hlas a nie tváre.

 

Ako ste mali možnosť vidieť, všetci do jedného sa mi posťažovali na to, ako veci nefungujú, alebo ak, tak opäť len pre „veľkých hráčov“. Čím opäť deklarovali fakt, že tu sa pomáha agrobarónom a pomaly, ale isto sa likvidujú malí poľnohospodári. Tí si potom hľadajú iné možnosti uplatnenia. Presvedčil som sa mnoho krát aj o tom, že samotnú poľnohospodársku výrobu majú vždy „popri niečom“, čo ich dokáže uživiť, a potom si dotujú svoju poľnohospodársku výrobu sami. Ale o tomto sa nikde nehovorí, ani v médiách sa o tom poriadne nedozviete, lebo pre novinárov toto nie je zrejme „TOP téma“. Potom sa na všetkých nazerá ako na tých, čo žijú z dotácií a ako im je vlastne dobre.

Aby som zhrnul najväčšie problémy SHR a mladých farmárov:

  • Dotácie nie sú pre všetkých a nie sú rovnaké podmienky na ich získanie, nakoľko zvýhodňujú veľkých na úkor malých.
  • Nedostatočný prístup k pôde pre malých poľnohospodárov, kde veľké firmy a družstvá nemajú záujem odovzdať časť pôdy, ktorú majú od vlastníkov v prenájme, pre tých malých
  • Predaj pôdy na Slovensku zvýhodňuje veľkých a zahraničných. Je ešte drobná výhoda pri rozdrobenosti vlastníckych vzťahov. Kým táto rozdrobenosť bude, tak výpredaj slovenskej pôdy nebude taký jednoduchý.
  • Možnosť vlastníctva pôdy právnickými osobami, kedy na Slovensku môžu vlastniť pôdu aj právnické osoby, ktoré sú už väčšinou so zahraničným kapitálom, prípadne nastrčenými osobami zo Slovenska. Prečo poľnohospodársku pôdu môžu vlastniť aj právnické osoby s nejasným vlastníckym pozadím? Komu bude vlastne tá pôda potom patriť?
  • Družstevné podielnické listy (DPL), kedy asi 3 milióny ľudí vlastní bezcenné papiere, cez ktoré sa zmocňujú pôdy bohatí a získavajú väčšinové podiely v družstvách, ktoré potom ovládajú proti záujmom tých malých.
  • Zákon 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov zvýhodňuje družstvá, alebo nájomcov oproti vlastníkom pôdy, kedy na celú jednu generáciu je zazmluvnená pôda a pokiaľ sa aj zdedí v rodine, dediči sa ku nej nedostanú.
  • Prebujnelá byrokracia, kedy je napríklad duplicita pri posielaní výkazov na štatistický úrad a na ministerstvo pôdohospodárstva, a množstvo ďalších nutných výkazov. Pri registrácii nutnosť výpisu z obchodného registra aj keď po reforme ESO funguje dostupnosť overenia už cez internet. Nutnosť tlače papierovej formy výkazov a dokladov aj napriek tomu, že na informatizáciu spoločnosti sa vynaložilo nemálo finančných prostriedkov.
  • Problém s dostupnosťou ku pôde, kedy niektorí drobní poľnohospodári získajú pôdu ďaleko od svojho domu a tým sa im zvyšujú náklady na dopravu, na opravy, na platby za ŠPZ a technický stav, lebo sú nútení jazdiť s technikou po cestách rôznych kategórií a stávajú sa tak účastníkmi zo všetkými potrebnými pravidlami. Družstvá nechcú zameniť pôdu malému poľnohospodárovi tak, aby nemal svoje pozemky ďaleko od bývania. Pre veľkých je to jedno, lebo obhospodarujú veľkú plochy, pre malého to však význam má.
  • Daň z pôdy ako výrobného prostriedku, kedy sa platí za pôdu, ale neplatí sa napríklad za stroje, na ktorých niekto v dedine niečo vyrába. Kde je rovnoprávnosť výrobných prostriedkov?
  • Limity a obmedzenia na podporu mladých farmárov a nejasné podmienky pri založení, nedostatok financií pri založení a začínaní „od nuly“. Zo strany EÚ bolo umožnené dávať podporu do výšky až 70.000,-€, naša vláda nastavila len 50.000,-€. Ku začínajúcim farmárom sa nezaradia tí, ktorí neboli úspešní pri žiadosti o projekt. Záujemcov je dosť, ale celkový objem financií v tomto programe je nedostatočný pre všetkých žiadateľov.

Aké sú možné riešenia tejto situácie pre malých poľnohospodárov?

  • Zrovnoprávnenie malých aj veľkých pri čerpaní dotácií!
  • Odstrániť klientelizmus pri prideľovaní dotácií, aby sa prideľovalo podľa skutočných potrieb a nie jen spriazneným s nadsadenými cenami vedúcimi ku korupcii!
  • Zmeniť zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy tak, aby poľnohospodársku pôdu mohli vlastniť len fyzické osoby a nie právnické osoby s nastrčenými osobami!
  • Pri DPL schváliť zákon o ochrane minoritných vlastníkov DPL!
  • Pri družstvách uzákoniť v rámci hlasovacích práv – jeden člen = jeden hlas.
  • Zrušiť daň z pôdy, ako výrobného prostriedku. Ak niekto vlastní poľnohospodársku pôdu, ale neprodukuje na nej, tak nech platí, ale ak niekto na pôde niečo preukázateľne produkuje, má byť oslobodení od dane z pôdy!
  • Zvýšiť dotácie na rastlinnú výrobu a dôsledne selektovať produkciu od mulčovania. Ak sa neprodukuje na pôde, nebudú pridelené dotácie. Zmeniť dotačný systém prideľovania na tržby. Vtedy sa každý snaží mať všetko oficiálne, nie na čierno a ak vie, že dostane 100% dotácií, tak sa mu oplatí robiť a vyrábať, lebo ak len mulčuje, tak nedostane dotáciu!
  • Zlepšiť systém odvodov do sociálnej poisťovne na nepravidelne pracujúcich, teda tých, ktorí majú nepravidelný príjem a pracujú prevažne sezónne!
  • Zmeniť zákon 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy tak, aby bola vyššia dostupnosť pôdy pre malých poľnohospodárov pri akýchkoľvek zmenách vlastníckych práv majiteľov pôdy, ale aj majiteľov družstiev a iných právnických osôb hospodáriacich v oblasti poľnohospodárstva!
  • Odbyrokratizovať poľnohospodárov tak, aby sa mohli sústrediť na produkciu a nie na papierovanie!
  • Zmeniť systém práce celej PPA s jej regionálnymi štruktúrami s výlučne kontrolnej na poradenskú a kontrolnú. Aby slúžila poľnohospodárom tak, ako je to v okolitých i ďalších vyspelých krajinách EÚ!
  • Zlepšiť podmienky pre „začínajúcich farmárov“, navýšiť finančnú podporu na Európskou úniou odporúčaných 70.000,-€. Neobmedzovať tých mladých farmárov, ktorí si založili SHR pred dátumom 15.7.2015. Nastaviť jasné pravidlá pre všetkých a navýšiť celkový rozpočet podpory pre mladých farmárov.

Toto sú konkrétne riešenia vyplývajúce priamo z praxe a dokazujúce, že slová ministra sú zavádzajúce a celý systém podpôr nahráva veľkým „hráčom“ a agrobarónom. Ak sa nezmenia niektoré problémové procesy v podpore poľnohospodárskej produkcie v najbližšom čase, o pár rokov už nebudeme mať možno na čom hospodáriť a budeme už len čítať na etiketách dovezených výrobkov, odkiaľ a v akej kvalite, či skôr nekvalite budeme niečo konzumovať.

Áno, hovorí sa o tom, že Slovensko by mohlo byť potravinovo sebestačné, ale súčasné nastavenia tomu vôbec nenasvedčujú. Na čele ministerstva už nemá byť Jahnátek za SMER-SD, ale niekto za SNS. Nuž uvidíme, ako to dotyčný bude myslieť so smerovaním nášho poľnohospodárstva.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?