Špeciálny súd je dôkazom o zlom stave našej justície

Autor: Igor Hraško | 7.4.2016 o 8:45 | Karma článku: 6,45 | Prečítané:  1091x

Určite ste mnohí počuli v v posledných dňoch v správach o kauze diskriminačných žalôb sudcov všeobecných súdov, ktorí sa domáhali doplatkov za to, že zarábali menej ako špeciálni sudcovia.

Dve sudkyne z jedenástich, ktorým boli priznané náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 100.000,-€ sa domáhajú ich vyplatenia cez exekúcie. Prečo však vznikol tento spor?

Od 1. Septembra 2007 bol zákonom č. 458/2003 Z.z. o zriadení Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zriadený Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. Aký bol účel na vytvorenie takýchto „špeciálnych“ orgánov? Mali slúžiť na odhaľovanie, vyšetrovanie a trestné stíhanie korupcie, organizovaného zločinu a trestných činov ústavných činiteľov. Ich cieľom mala byť teda lepšia špecializácia a ochrana pri vyšetrovaní takýchto prípadov a neovplyvniteľnosť súdnych konaní. 17. Júla 2009 vzniká Špecializovaný trestný súd, ktorý nahrádza zrušený Špeciálny súd po náleze Ústavného súdu SR a preberá aj jeho nedoriešenú agendu. Mnohí by si povedali, že nápad je to celkom dobrý. Ale vznik špeciálneho súdu je dôkazom a spoločenským priznaním o nie dobrom stave všeobecných súdov, veď keby všeobecné súdy boli dobré, tak by špecializovaný súd nevznikol. Tak prečo nie je urobená skutočná reforma súdnictva ako celku? Zvýšenie platov sudcov špeciálneho súdu ich malo chrániť pred korupciou. Ale keď sa prejednávajú vyššie sporené sumy (podvody), môžu aj úplatky byť vyššie. Takže koľko je dosť, aby sudca nebol v pokušení?  STÚPLA VZNIKOM ŠPECIÁLNEHO SÚDU DÔVERYHODNOSŤ SÚDNICTVA? NIE SÚ UŽ KORUPĆNÉ KAUZY ? Zrýchlilo sa konanie na súdoch? Ak položíme otázku tak, či je lepšie mať jednu dobrú nemocnicu alebo žiadnu dobrú nemocnicu , tak každý povie, že lepšie jedna ako žiadna. Problém nastane vtedy, keď ste chorý a chcete sa  ísť liečiť do dobrej nemocnice , ale povedia vám, že tá nie je pre Vás. Sme si podľa Ústavy SR rovní, ale každý sa môže so svojim problém obrátiť na dobrý súd aby prejednal jeho spor? Nie nemôže!  Problém bude inde v justícii!  Na túto tému som napísal sériu štyroch blogov, ktoré si môžete prečítať TU:

Poďme však ku tomu Špeciálnemu súdu. Aby bola aspoň ako-tak zaručená neovplyvniteľnosť súdneho konania na Špeciálnom súde, špeciálni sudcovia dostali vyššie platy oproti bežným sudcom. Aj toto znie celkom logicky, nakoľko ak má sudca vyšší plat, bude ťažšie podplatiteľný. Opäť otázka: Aký vysoký musí byť plat, aby bol sudca skutočne nepodplatiteľný? Kde je už tá miera, kedy už sudca zaručene nezoberie úplatok za správne smerovanie súdneho konania? Keďže na túto otázku neexistuje odpoveď, riešenie treba hľadať inde. Sú popísané vo vyššie uvedených blogoch, konkrétne TU.

A ešte sa pozrime na výsledky Špeciálneho súdu, či Špecializovaného trestného súdu. Ak by sa vám podarilo nájsť judikáty Špecializovaného trestného súdu, určite sa v nich nedočítate o odsúdeniach najvyšších predstaviteľov politických strán SMER-SD, HZDS, SNS, SDKU-DS, či politických nominantov do štátnych podnikov, či do podnikov s majetkovou účasťou štátu, ktorých kauzy sa prevalili a nič sa nedeje. Prečo? Lebo nad všetkým pozorne bdie Špeciálna prokuratúra, ktorá ako jediná podáva žalobu na špecializovaný trestný súd. Ak sa žaloba nepodá, konanie sa nekoná tiež. Máme zákon o prokuratúre vytvorený v čase nástupu komunistickej totality v 50-rokoch . Dovtedy bolo možné podať aj občiansku trestnú žalobu, teraz už len prokuratúra má túto moc. Preto je taký záujem politických strán o nomináciu generálneho prokurátora.

Zhrnutie: Vznik Špeciálneho súdu pretransformovaného na Špecializovaný trestný súd a špeciálnej prokuratúry boli možno dobre mysleným, ale neopodstatneným krokom ku riešeniu prehreškov „tých najmocnejších“ v našom štáte. Z toho vyplynuli aj rozdiely v platoch sudcov, ktorí sa domáhajú rovnosti príležitostí. Následne na tom tratí opäť občan v zastúpení štátom. Do kedy ešte? Tí, ktorí by systémové zmeny v justícii urobili sa do parlamentu nedostali, takže ďalšie 4 roky budeme len konštatovať, akú slabú vymožiteľnosť práva na Slovensku máme, a že „veľké ryby“ opäť budú sedieť na teplých stoličkách namiesto toho, aby hnili v base. Je nutné zmeniť súdnictvo tak, aby slúžilo všetkým občanom a aby mu všetci občania mohli dôverovať. Viac peňazí a len peniaze nie sú liekom na všetko, nikde a určite nie ani v súdnictve. Súdny systém, ktorý tu máme je francúzsky model súdnictva. Žiadna krajina v Európe nemá toľko občianskych nepokojov ako Francúzsko. Existuje aj iný model súdnictva a majú ho stabilné spoločnosti s vyspelými ekonomikami s niekoľko násobne vyšším HDP na obyvateľa, ako má Slovensko a tento model je overený, funkčný a má dôveru. Volá sa anglosaský model súdnictva. To je to, čo potrebujeme zaviesť na Slovensku, aby sme my mohli byť príkladom takému Rumunsku, nie naopak.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Stálicou maďarskej politiky na Slovensku je Béla Bugár

Maďarskú menšinu na Slovensku reprezentujú v podstate od roku 1989 tie isté tváre.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?