Ale čo sa už nehovorí a ani nepíše v médiách, že benefity, ktoré si užíva Harabin, obdržali aj desiatky ďalších sudcov a bolo to ZO ZÁKONA, teda niečo, na čo mali nárok, a ešte k tomu Harabin bol ten, ktorý to napadol. Zvláštne nie? Práve v tejto súvislosti sa ponúka možnosť zamyslieť sa nad tým, čo všetko je korupcia. Je to len podávanie obálky napr. sudcovi na ovplyvnenie rozhodnutia, či poskytnutie inej nepeňažnej výhody?
Alebo je to aj systém, kedy vládnuca strana alebo koalícia vytvorí legislatívne prostredie, kedy sú na základe zákona vyplácané obrovské sumy formou príplatkov napríklad sudcom? Ide o nezávislosť súdnictva alebo o sofistikované kupovanie lojálnosti súdnictva pre vládnuce politikum, ktoré zhodou okolností rozkráda verejné financie či eurofondy?
Tejto problematike som sa venoval už v predchádzajúcich blogoch a písal som o tom, že náš justičný systém, ktorý máme, je vo svete známy ako francúzsky model súdnictva, kde svedkov predvoláva sudca, a o vine a nevine rozhoduje sudca! Mimochodom, treba si dať do súvislostí aj ten fakt, že Francúzsko je krajinou centralizovanou, kde je najviac občianskych nepokojov v Európe. Nemala by byť pre nás vzorom, máme na viac a máme historickú šancu to dosiahnuť.
Ak by sme tu mali anglosaský model súdnictva, teda o vine a nevine by rozhodovala porota z občanov, a sudca by len dozeral na zákonnosť priebehu pojednávania a členovia poroty boli by volení (vyberaní) občanmi, aká by bola možnosť politických strán kupovať si lojálnosť súdov a sudcov?
Určite to viete, ale treba si to uvedomiť, že máme v politike veľké množstvo právnikov, a že oni vedia, že existuje anglosaský model súdnictva. Prečo však všetci mlčia? Prečo nežiadajú zmenu systému súdnictva? Je iný dôvod, ako ten, že im to takto vyhovuje?
Čerešničkou na torte justičného systému na Slovensku s tak veľkým vplyvom politickej moci je ten fakt, že tie isté politické strany (prípadne striedajúce sa figúrky) privatizovali miliardy štátneho majetku. Majetku, ktorého vlastníkmi boli občania štátu. Privatizácia však prebehla tak, že pred vlastníkmi privatizovaného majetku sú dodnes utajené ceny a ďalšie obchodné podmienky, za ktorých spoločný majetok, teda majetok občanov, bol privatizovaný. Prečo by teda „štandardní politici“ chceli zmenu justičného systému? Horšie je však to, že ani v opozícii nebadať rétoriku iného razenia. A naďabil niekto na slovenských školách na zmienku o anglosaskom justičnom systéme?
Ďalšou zaujímavosťou je, že ani pri plnení kapitol v prístupovom procese do EÚ, neboli zo strany EÚ kladené zásadné požiadavky na zvýšenie úrovne právneho štátu. Prečo? Justičný systém komunistickej totalitnej spoločnosti bez problémov prešiel bránami demokratickej EÚ a NATO a to je niečo, čomu nikto, vrátane politológov nevenuje žiadnu pozornosť, ale ide o mimoriadne zaujímavý fakt. Čo to pre nás znamená? Sme v spoločnosti, ktorú sme chceli?
Vráťme sa však na úvod, kde som písal o kupovaní si sudcov pre budúce možnosti ovplyvňovania správnych výsledkov súdnych rozhodnutí. Ak súčasné politické strany a hnutia nemajú v programe zmenu našej justície v zmysle anglosaského systému, tak si chcú tiež nechať otvorené zadné dvierka pre možnosť zákonodarnej korupcie. Prečo si nikto nechce osvojiť tieto návrhy? Každý, kto „má za ušami“ to meniť nebude. Treba zrejme človeka, ktorý sa nebude báť zmeny, lebo nebude zmenou postihnutý.
