Situácia, ktorá je teraz a vznikla po voľbách, je ideálna ukážka toho, čo je choré v tomto partokratickom systéme, a to je to, že je NEFUNKČNÉ REFERENDUM! A opäť sa dostáva do popredia otázka SFUNKČNENIA REFERENDA takzvaným NULOVÝM KVÓROM! Tak, ako to je pri voľbách. Ak to nevadí pri voľbách, že časť môže ovplyvniť ten zvyšok, prečo by to malo vadiť pri referende. Nech ľudia rozhodujú skutočne o veciach, nie tak, ako dvaja lídri pravicových strán, kedy pred voľbami hovoria iné a po voľbách obrátia. Ľudia nech rozhodnú. Toto riešenie tu existuje a je vyskúšané - vo Švajčiarsku. Politici už po X-tý krát ukazujú, že si robia z ľudí srandu a my sa môžeme ďalšie štyri roky pozerať, ako sa nám niekto bude rehotať do ksichtu, lebo systém je zlý a takto si ho vymysleli politické strany.
Argumenty politikov sú, že povedzme 5000 bláznov môže rozhodnúť o ostatných. Nie, tí blázni, čo ostanú doma to rozhodnú. Ak by sa to stalo prvý krát, viac krát sa to nestane! Lebo by sa videlo, že to ide a môže viesť ku neželanému.
My už vidíme to zlo partokratického systému a netreba sa báť toho, čo také hrozné sa stane, ak bude mať referendum nulové kvórum. Vo Švajčiarsku sa nič zlé nestalo a na Slovensku ľudia nie sú hlúpi, za ktorých ich majú napríklad v strane SMER, ktorí odôvodňovali neprijatie takejto úpravy, keď som ju predkladal aj v modifikáciách. Najlepšie sa to ukazuje na príklade, kedy nemôžeme rozprávať, že "Nepustíme Vás do vody, lebo by ste sa mohli utopiť, lebo jeden sa raz niekde pred sto rokmi utopil. Ale milióny ostatných plávajú".
Aj keď by sa malo vyzbierať veľa podpisov pod petíciu za vyhlásenie referenda, tak nulové kvórum na účasť je to, čo môže politikom zavariť NAVŽDY. Samozrejme ruka v ruke so záväznosťou a ďalšími drobnosťami, ktoré som uviedol aj pri predstavovaní zákonov naposledy na 54. schôdzi 6. volebného obdobia NR SR pod tlačami1765 a 1766. (tu sme však už nedávali nulové kvórum, nakoľko nebolo prijaté už skôr, tak sme skúšali kompromis. Dnes by som trval na nulovom kvóre!)
Oligarchia si môže kúpiť politikov, dokonca aj celé politické strany, ale nemôže si dovoliť kúpiť všetkých občanov Slovenska!
Na záver už len zacitujem z dôvodovej správy aj s judikátom Ústavného súdu:
Referendum predstavuje jediný inštitút priamej demokracie, ktorým môžu občania SR rozhodnúť o najzávažnejších otázkach verejného záujmu. „Právo občanov podať petíciu za vyhlásenie referenda im poskytuje možnosť realizovať primárnu neodvodenú moc aj v takých prípadoch, keď by parlament nepostupoval v zhode s predstavou občanov. To jest, ak by o niektorých dôležitých otázkach nechcel alebo nedokázal rozhodnúť. V teoretickej rovine je referendum určitou “poistkou” občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach nechal “poradiť” od občanov alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť.”(PL. ÚS. 42/95. Nález z 2. mája 1996. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky. s. 88-89). Uvedený judikát Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len “ÚS SR”) najvýstižnejšie ilustruje dôležitosť referenda.
