Prezumpcia neviny je pilier demokracie vs. vládne extrémistické balíčky zákonov

Autor: Igor Hraško | 16.11.2016 o 8:18 | Karma článku: 4,99 | Prečítané:  282x

Vláda v poslednom období vydala zákony, ktoré predstavila ako nástroj boja proti extrémizmu. Mnohí však hovoria o týchto zákonoch ako o návrate k totalite. Ako sa to dotýka obyčajného občana v konfrontácii zo štátnou mocou?

Ústava Slovenskej republiky - Siedmy oddiel – Právo na súdnu a inú právnu ochranu

Čl. 50

(2) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

 

Trestný poriadok - § 2 Základné zásady trestného konania

 (4) Každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

 

Demokracia je vláda ľudu a demokracia je právny štát!

Jedným z pilierov demokracie, ako právneho štátu, je prezumpcia neviny. Teda každý sa považuje za nevinného, pokým súd nerozhodne o jeho vine. Dôkazné bremeno nesie štát. Nevinný je teda ten, kto sa skutku nedopustil, ale i ten, proti komu nie sú dôkazy o tom, že skutok spáchal.

Súvisí to s obsahom pojmu sloboda a jej chápania. Sloboda existovala aj za bývalej totality, známej ako socializmus. Pod slobodou sa chápalo všetko, čo bolo dovolené. Teda zákony boli také, že a priori bolo zakázané všetko, len niektoré veci totalitná moc v zákone dovolila.

V demokracii sa ako sloboda chápe všetko mimo toho, čo zákon zakazuje. V tomto je ukrytá veľká časť toho, prečo sa právnici ideologicky stotožnení s bývalou totalitou, nemôžu zorientovať v demokraticky dizajnovaných zákonoch, v zákonoch pre slobodnú spoločnosť.

Prezumpcia neviny je kľúčom k udržaniu demokracie a jej odstránenie môže viesť k odstráneniu demokracie ako takej a zavedeniu novej totality! Je dôležitá v niekoľkých rovinách. Jedna z nich poukazuje na pomer síl. Proti jednému občanovi stojí armáda policajtov, armáda prokurátorov a armáda sudcov. Armáda ľudí kvalifikovaných, odborne zdatných, so skúsenosťami v trestnom procese a najmä s právomocami v trestnom procese. Sú to oni, kto vydáva rozhodnutia a uznesenia, ktorí majú na to, aby rozpracovali jednotlivca a venovali sa mu 24 hodín denne. Občan sa však musí živiť a je sám, oproti tým, ktorí majú oproti nemu meganásobky zo štátneho rozpočtu, kým bežný občan nemusí mať ani svoj plat. Majú reálnu moc, často aj osobné kontakty a nedá sa u nich úplne vylúčiť vplyv politickej moci alebo iné ovplyvňovanie, či osobné záujmy.

Všetko, čo má často nekvalifikovaný občan, keď proti nemu stojí táto silná  mašinéria, je advokát, ak si ho môže dovoliť zaplatiť, alebo advokát ex offo, teda z moci úradnej a s neistou motiváciou. Pomer síl je jasne v neprospech občana!

Napriek tomu, alebo práve preto, že na popredných miestach v politických stranách stoja právnici, sa na Slovensku ani nezačala spoločenská diskusia na tému justičné omyly. Je to téma, ktorá ale vo funkčných demokraciách je legitímnou témou a je akousi skúškou kvality a spravodlivosti justičného systému. Omylní sme všetci a justičná prax pozná mnoho prípadov zo zahraničia, kde omylom, bez zlého úmyslu boli odsúdení nevinní ľudia. Všetci sme omylní, aj ľudia v štruktúre justičného systému.

Druhá téma, ktorá je u nás tabu po celých 27 rokov vývoja demokracie, sú justičné zločiny! Zločiny, kedy vedome došlo k zneužitiu právomocí, ktoré spoločnosť dočasne zverila jednotlivcovi alebo skupine. Kedy bol justičný systém zneužitý na politické alebo iné ciele. Nielen humanita, ale aj obavy z nedokonalosti justičného systému zaťaženého jeho totalitnou minulosťou sú príčinou toho, že sa u nás trest smrti nepripúšťa. Znemožňuje to napr. fyzicky zlikvidovať politických odporcov.

Za stavu, kedy spoločnosť nevyzrela na otvorenú diskusiu o justičných omyloch, v čase, kedy zložky justičného systému dlhodobo patria medzi najmenej dôveryhodné zložky štátu, je okresávanie prezumpcie neviny hotovým nešťastím a ukážkou nedostatočnej zrelosti!

Po 27 rokov vývoja demokracie, ako právneho štátu, tu máme naďalej socialistický, čiže totalitný justičný systém, čo sa týka systému jeho fungovania. Polícia vykonáva naďalej represívny policajný štýl práce, známy ako koncepcia Džrežinského tak, ako za bývalej totality. Prokuratúra funguje podľa zákona o prokuratúre, ktorý nastavili komunisti v roku 1950 a máme tu francúzsky model súdnictva. Tento systém umožňoval jeho zneužívanie politickou mocou komunistov, a preto, aby to umožňoval, bol tak nastavený a nezmenený. V Čechách bol otvorený jediný prípad z bývalej totality, prípad Milady Horákovej, a na Slovensku žiadny. Bežíme 27 rokov v ústrety modrej budúcnosti po červenom socialistickom koberci. Potkýname sa, padáme na hubu, pozeráme sa stále na nové a nové kauzy s obrovskými peniazmi a nechápeme, že nikto nie je zodpovedný. Vieme však, že politická moc dosadzuje svojich ľudí do justičného systému!

Otázka zneužiteľnosti justičného systému politickou mocou nebola nikdy nastolená, nikdy o nej neprebehla žiadna diskusia a neboli vykonané demokratické zmeny!

Takže v tejto dobe, kedy preukázateľne došlo k zníženiu počtu extrémistických trestných činov, je absolútne na mieste klásť otázku, či ide o riešenie spoločenských problémov, lebo tie sú inde, alebo ide o možné zneužívanie justičného systému na likvidovanie politickej opozície nástrojmi, aké boli blízke bývalej totalite.

Výsluchy na NKVD vyzerali údajne takto:

vyšetrovateľ: No hovor súdruh...

obvinený: Čo mám hovoriť?

vyšetrovateľ: Hovor, ty vieš čo máš hovoriť!

To, že jedna totalita zanikla, nie je zárukou, že tu nemôže prísť iná, a možno horšia! Bežíme stále, už 27 rokov po červenom socialistickom koberci, ale demokracia je právny štát. Ako sme na tom s dôveryhodnosťou polície, či súdnictva si už aj vrabce čvirikajú, a keby len vrabce, sťažujú si na to aj možní investori. Smutným faktom je, že máme cca 4 -krát nižšiu minimálnu mzdu ako Nemecko, ktoré prehralo dve svetové vojny.  Pamätáte si okrídlenú vetu: „Súdruhovia z NDR niekde urobili chybu“? Stále bežíme, už 27 rokov v ústrety šťastnej modrej budúcnosti po červenom socialistickom koberci a demokracia sa nám stráca pred očami čím ďalej, tým viac.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.


Už ste čítali?